ŽDU

Oheň dobrý sluha, zlý pán

Horenie - je chemická reakcia, pri ktorej vzniká teplo a vyžaruje sa svetlo. Aby mohlo prebiehať horenie, je potrebný zápalný zdroj a tzv. horľavý súbor, ktorý tvorí:

Horľavá látka a oxidačný prostriedok sú reagujúce látky a spolu so zápalným zdrojom tvoria trojuholník horenia. Súbor začne horieť, ak sú látky v potrebnom pomere a zohrejú sa na teplotu vznietenia. Na takú teplotu ich zohreje zdroj zapálenia. Môže to byť tepelný zdroj (plameň, iskra, žeravé teleso), alebo teplo, ktoré vzniká pri trení materiálov a častí strojov pri mechanickom pohybe, pri chemickej reakcii a pod.

Trojuholník horenia Obr. 1 Trojuholník horenia

Horenie môže byť:

Podľa podmienok horenia rozoznávame:

Požiar - je každé nežiadúce horenie, v dôsledku ktorého dochádza k usmrteniu alebo zraneniu osôb alebo zvierat, alebo ku škodám na materiálnych hodnotách. Za požiar sa považuje aj nežiaduce horenie, pri ktorom sú osoby, zvieratá, majetok alebo životné prostredie priamo ohrozené. Niektoré látky horia tak rýchlo, že horenie prebieha ako výbuch.


Ako nespôsobiť požiar?
Keď vieme, ktoré látky môžu horieť, musíme sa tam, kde sa vyskytujú, správať tak, aby sme požiar nespôsobili. Príčiny požiarov sú veľmi rôznorodé, ale najčastejšími príčinami sú:

Aby sme požiar nespôsobili, musíme kontrolovať a udržiavať všetky nebezpečné zariadenia v dobrom technickom stave, čistiť priestory od prašných odpadov, dodržiavať zákazy a správať sa tak, aby sme sa nestali pôvodcom vzniku požiaru. Zapríčiniť požiar, v ňom smrť ľudí, znamená pre človeka trest a výčitky svedomia na celý život. Ale často aj vlastnú smrť.


Ako oheň škodí človeku; ako pôsobí oheň na budovy;
Požiar znamená vždy veľké nebezpečenstvo pre človeka a všetko, čo je živé. Jeho nebezpečné účinky môžu človeku spôsobiť bolestivé zranenia s trvalými následkami, ale aj smrť. Na človeka pôsobí najmä:

Požiar spôsobuje aj veľké škody na majetku v budovách a na budovách:


Ako včas spozorovať požiar, keď ľudia spia?
Od včasného spozorovania požiaru závisí záchrana ľudí a možnosť uhasenia požiaru. Požiar zvyčajne spozorujú ľudia, ktorí sú v budove pri jeho vzniku. Ale požiar môže vzniknúť aj v čase, keď v budove nikto nie je, alebo v noci, keď ľudia spia. Také budovy majú byť vybavené elektrickou požiarnou signalizáciou - EPS so samočinnými hlásičmi požiaru, ktoré reagujú na dym, teplo, žiarenie ohňa, alebo kombinované. Z hlásiča ide signál do ústredne, ktorá vydá impulz na vyhlásenie poplachu, môže ho odoslať priamo hasičskému útvaru a pod. Jestvujú aj také hasiace zariadenia, ktoré reagujú na teplo a samočinne začnú hasiť vzniknutý požiar. Nazývajú sa stabilné hasiace zariadenia.


Čo robiť keď horí?
Predovšetkým nepodľahnúť panike, zachovať pokoj !!!
Dospelý človek má rýchlo, ale rozvážne vyhodnotiť vzniknutú situáciu:

Deti sa majú snažiť čím skôr odísť von z priestoru, kde horí a okamžite hlásiť požiar hociktorej dospelej osobe, alebo zavolať hasičom. Nikdy sa neschovávať do inej miestnosti, odkiaľ nie je východ von! Jedovatý dym sa po krátkom čase dostane všade.


Po vyhodnotení situácie treba začať rýchlo konať:


Čo sa dá použiť na hasenie požiaru?
Na prvý zásah pri spozorovaní požiaru slúžia hasiace prístroje umiestnené na viditeľnom mieste. Tiež hadicové zariadenia - požiarne hydranty, požiarne navijáky. Tieto zariadenia sú pohotovostné, určené pre prvý zásah tým ľuďom, ktorí požiar spozorovali. Hasičské jednotky majú vlastné vybavenie a na hasenie požiaru používajú hasiace látky podľa toho čo horí, lebo nie všetko sa dá hasiť vodou.

Hasiace prístroje Obr. 2 Hasiace prístroje
hydrant Obr. 3 Hydrant
Hasiace látky môžeme podľa princípu hasenia zaradiť do štyroch skupín:
1. skupina - ochladzovacie hasiace látky. Sem patrí najčastejšie používaná hasiaca látka - voda. Voda sa už dlhé stáročia používa na hasenie pomocou jednoduchých nádob, napr. vedier. V súčasnosti sa využívajú cisternové hasičské striekačky vybavené čerpadlami, hadicami, špeciálnymi prúdnicami a inými zariadeniami. Na obrázku sú znázornené typy vodných prúdov používané na hasenie. Voda sa však nesmie používať na hasenie zariadení a strojov pod elektrickým prúdom, pretože je vodivá, a tak ohrozuje elektrickým prúdom život hasičov. Nesmú sa ňou hasiť ani horiace kvapaliny - oleje, benzín, nafta, náterové látky a iné mastné produkty. Pretože sú ľahšie ako voda a horúce, pri hasení vodou by prudko vyvreli, tým by ešte viac zhoršili situáciu, rozšírili požiar a ohrozili zasahujúcich hasičov.
Typy vodných prúdov Obr. 4 Typy vodných prúdov
2. skupina - izolačné hasiace látky. Sú to látky a predmety, ktoré zabraňujú prístupu vzduchu k horiacej látke. Typickým predstaviteľom je hasiaca pena, ktorou sa pokryje povrch horiacej látky tuhej, ale aj kvapalnej, a tým sa bráni prístupu kyslíka k tejto látke. Núdzovo sa môže izolačný účinok docieliť aj prikrytie vrstvou piesku, hliny, nejakým príklopom či dekou.
3. skupina - zrieďovacie hasiace látky. Znížením obsahu kyslíka v horiacom priestore sa zlikviduje horľavý súbor. Horenie prestáva pri koncentrácii (objeme) kyslíka vo vzduchu rovnej 15%. Najbežnejšou hasiacou látkou v tejto skupine je oxid uhličitý - CO2, ktorým sú plnené aj tzv. snehové hasiace prístroje. Podobný účinok má aj dusík alebo iné nehorľavé plyny.
4. skupina - chemicky spomaľujúce hasiace látky. Sú to hasiace látky, ktoré pôsobia chemickou reakciou na horľavý súbor, vytvárajú nehorľavé zlúčeniny a zabraňujú ďalšiemu horeniu. Do tejto skupiny patria predovšetkým hasiace prášky viacerých druhov, vhodných na hasenie širokej škály horľavých látok. Sú nimi plnené aj práškové hasiace prístroje.


Záchrana ľudí pri požiari
Najbezpečnejšia stavba pre osoby pri požiari je taká, ktorá má správne vybudované a dobre technicky vybavené únikové cesty tak, aby ľudia sami mohli včas a bez újmy na zdraví uniknúť z budovy. Únikové cesty môžu byť najmä:

V starších, hoci veľkých, budovách takéto vybavené chránené únikové cesty nie sú, preto je ohrozenie ľudí pri požiari väčšie a často ich musia núdzovo zachraňovať hasiči pomocou hasičských rebríkov, výškových plošín, záchranných rukávov, niekedy aj pomocou helikoptéry.

Označenie únikovej cesty Obr. 5 Označenie únikovej cesty

Čo robia hasiči, keď nehorí?
Hasiči musia byť psychicky silní, telesne zdatní, odborne pripravení a v stálej pohotovosti vodne aj v noci. Keď nehorí, zdokonaľujú svoje vedomosti, vykonávajú preventívne akcie, telesnú prípravu a cvičenia, kontrolnú činnosť, údržbu hasičskej techniky a pod. Ale zasahujú aj v mnohých iných nepredvídaných udalostiach, najmä pri dopravných nehodách, povodniach, pri úniku nebezpečných látok do pôdy, do vody, alebo na iných miestach, kde by takéto látky spôsobili nebezpečenstvo požiaru, výbuchu, ohrozenie človeka a prírody. Pomôžu aj vtedy, keď treba zachrániť človeka vo veľkých výškach alebo aj pod vodou.

Naspäť